Kostol svätého Juraja je predrománska sakrálna stavba v obci Kostoľany pod Tribečom v okrese Zlaté Moravce v Nitrianskom kraji. Kostol je po Kostole svätej Margity Antiochijskej v Kopčanoch a Kostole svätého Juraja v Nitrianskej Blatnici treťou najstaršou zachovanou predrománskou architektonickou pamiatkou na Slovensku.

Obec Kostoľany pod Tribečom leží v úzkej kotline potoka Drevenica v masíve Tribečského pohoria. V roku 1960 skupina historikov umenia, ktorá skúmala stredoveké nástenné maľby v tunajšom kostol, zistila podľa ich častí, že kostol je oveľa starší. Kostol bol pokladaný dovtedy za neskorobarokovú architektúru z 18. storočia. Nasledujúce výskumy, konané v rokoch 1964 – 1965, tieto zistenia potvrdili.

Stavebne mal kostol dve vývojové fázy. Pôvodné jadro, presbytérium v tvare nepravidelného lichobežníka s rozmermi asi 2,3 × 3,4 m, s valenou klenbou a k nemu priliehajúca loď (5,3 × 3,7 m) s rovným stropom, boli postavené pred polovicou 11. storočia. Toto datovanie potvrdzujú aj archeologické nálezy; v hroboch radového cintorína obopínajúceho stavbu kostola sa našli ako najstaršie mince uhorských kráľov Šalamúna (1063 – 1074) a Ladislava I. (1077 – 1095).

Kostol bol postavený z lomového kameňa. Ďalším faktorom určujúcim vznik stavby boli fresky, ktorými bol objekt vyzdobený. Podľa zistenia odborníkov v oblasti umenia ich vznik treba klásť do obdobia prelomu 11. a 12. storočia, z čoho vyplýva, že ide o najstaršie fresky na území Slovenska.

Prvá zmienka o stavbe kostola je v Zoborskej listine z roku 1113. Podľa výskumu názvu tunajšej lokality uvedenej v listine (Custolen) prišli odborníci k záveru, že Kostoľany ako sídlisko s kostolom existovali už v 10. storočí. Podľa datovania veku fragmentu dubového dreva, nájdeného v jednom z múrov, bol tento predtým nepoužitý trám zo stromu, ktorý pochádza z druhej polovice 9. storočia. Jeho neporušenosť napovedá o dobe výstavby kostola, ktorá tak mohla začať už počas existencie Veľkej Moravy.[3]

Kostol bol v neskoršom období rozšírený smerom na západ prístavbou lode nepravidelného obdĺžnikového pôdorysu s rozmermi (asi 5,7 × 6,5 m), značne širšou ako loď pôvodnej stavby. V prístavbe s novým románskym portálom na jej južnej strane bola v západnej časti murovaná panská empora na dvoch pilieroch, nad jej stredným poľom stojí hranolová veža. Táto mladšia časť objektu, podľa architektonického typu patriaca románskym emporovým kostolom (stavaným u nás v 12. a v prvej polovici 13. storočia) súvisí s prechodom kostola do majetku Forgáčovcov po tatárskom vpáde (dovtedy patrili Kostoľany zoborským benediktínom).

V ďalších storočiach sa už kostol stavebne nemenil, až v polovici 17. storočia ho upravili po požiari v predchádzajúcom storočí (ostal bez strechy a opustený). Dostal nové omietky a valcovú kazateľnicu. Ďalšie úpravy sú potvrdené v roku 1721, kedy nahradili pôvodnú trámový strop murovaným; posledné v prvej štvrtine 20. storočia a v roku 1963. V rámci nich inštalovali do kostola zavesený drevený strop. Kostol si zachoval aj po komplexných reštaurátorských prácach svoju archaickosť.

Kostol je stavbou s nepravidelným pôdorysom pretiahnutým v smere západ-východ. Stavebne je zložený zo štyroch častí rozdielneho pôdorysu; strechy každej z častí sú sedlovité. Nad centrálnou časťou sa vypína štvorhranná veža so zvonicou, zakončená ihlanovitou šindľovou strechou.

Neobyčajné cenné sú fragmenty románskych a gotických nástenných malieb v interiéri najstaršej časti kostola, odkryté a reštaurované v roku 1965. Maliarska výzdoba, vychádzajúca z predrománskeho výtvarného umenia, pôvodne pokrývala celú plochu stien presbytéria a lode. Jej značná časť sa zachovala v lodi, kde je cyklus epických obrazov rozvrhnutý do dvoch horizontálnych pásov. Z fragmentov sú ikonograficky zrejmé scény o Adamovi a Eve, Kainovi a Ábelovi alebo scény Obetovanie Izáka, votívna scéna a obrazy christologického cyklu (Zvestovanie, Navštívenie, Narodenie Pána, Oznámenie a Klaňanie troch kráľov). V kruhových medailónoch v dolnej časti stien boli pravdepodobne proroci a apoštoli, v presbytériu ústredný obraz Maiestas Domini, z ktorého sa však zachovali len zlomky. Fresky na stenách kostola sú najstaršími pamiatkami svojho druhu na Slovensku.

Ďalšími pozoruhodnými pamiatkami v interiéri kostola sú barokový oltár Panny Márie s Ježišom (dielo Majstra dvoch diakonov z druhej polovice 15. storočia) a románska kamenná krstiteľnica.

Kostol svätého Juraja v Kostoľanoch pod Tribečom je jedinečnou umelecko-historickou a stavebnou pamiatkou na území Slovenska. Hoci máme doklady starších architektúr, ani jedna sa nezachovala tak autenticky, ako práve tento kostol. Pôdorysným typom sa približuje k niektorým stavbám z veľkomoravského obdobia i k predrománskym kostolom v západnej Európe. Pre svoj jedinečný vklad do histórie Slovenska bol kostol zaradený do zoznamu národných kultúrnych pamiatok. 25. júna 2009 bola slávnostne odhalená tabuľa, ktorou sa táto architektonická pamiatka stala trvalou súčasťou európskeho kultúrneho dedičstva.